Yryvu ha jatyta (mombe'urã)
|
El cuervo y el caracol (cuento)
|
| Haihára: Basiliano Caballero Irala |
(Autor) |
| |
|
| Oiko ndaje peteĩ jevy
Jatyta, eterei ipy'a tyaíva Yryvu ndive ndikatúigui, ha'éicha, ohupyty
hembiapópe, yvateve ha'e oha'ãrõ
ha oipota háicha. |
Cuentan que una vez había un Caracol, que tenía mucha
envidia al Cuervo por no poder, como él, alcanzar con su esfuerzo, más
altura como ella pretendía y deseaba. |
| He'i ijupe ĝuarã: |
Se dijo a sí mismo: |
| – Añemoĩ porãramo
umi poguasu ndive ku pya'eve ikatúne añeakãrapu'ã. |
– Si me relaciono bien con los influyentes podría progresar
rápidamente. |
| Upe tembiapópe oiko, ha oñepyrũ
oñemoaĝui umi mburuvicha kuéra tuichaichave omandávagui; hetápe
katu oñekuave'ẽ omba'apo rei térã
ombokele'e haĝua ichupe kuéra, ha heta jevy, tuicha oguerohory umi
mburuvicha guasuvévape, ojahéi, ojepokyty térã
ohovapete mba'éramo jepe ichupe ku hembiguápe guáicha. |
Andaba en esa misión, y empezó a acercarse a los jefes de
más altos cargos; a muchos se ofrecía para trabajar gratis o para
adularles, y muchas veces, felicitaba efusivamente a las autoridades de
mayores rangos, por más que reciba ofensas, era manoseado, o abofeteado
como si fuera un esclavo. |
| Opaichagua ñembyaty guasuhápe, oĩ
katuete Jatyta oguerohory haĝua karai kuérape, ojejokuaiuka haĝua,
térã oitykua haĝua ka'ay
mburuvichápe. |
En cualquier tipo de reunión grande, el Caracol siempre
estaba para halagar a los grandes señores, para servirles, o para cebar
mate a los mandamases. |
| Oma'ẽ sa'yke Yryvu ha
ohecha hendy sysypa, ha kirirĩháme oĝuahéramo ijypýpe Jatyta. |
El Cuervo le miraba de reojo y vio que se le caía baba, y
que silenciosamente se le acercaba el Caracol. |
| – Mba'éichaiko rejapo ra'e, Jatyta, reĝuahẽ
haĝua yvatete, apeve –osapukái ichupe Yryvu. |
– ¿Cómo has hecho, Caracol, para llegar tan alto, hasta aquí? –le
gritó el Cuervo. |
| – Aĝuahẽ apeve, heta atyryry
rire... –he'i ichupe Jatyta. |
– Llegué hasta aquí, después de mucho arrastrarme... –le
respondió el Caracol. |
| |
|
| Ko mombe'upy mbykymígui, ñanohẽ
kóva ko ñembo'e: |
De este cuento cortito, obtenemos esta enseñanza: |
| Heta tekove otĩ'ỹva,
ipituáva ha hova mokõiva, nosẽi va'ekue tembiguáigui máramo;
ku sapy'ánte heta otyryry rire ha ojejepohýi rire ijapére kuéra, oĝuahẽ
yvatete peve. |
Muchos desvergonzados, inútiles e hipócritas, nunca han
salido de la esclavitud; y de pronto después de mucho arrastrarse y dejarse
restregar la espalda, llegan a lo más alto. |