Kirikiri ha yryvu (mombe'urã)
|
El gavilán y el cuervo (cuento)
|
| Haihára: Tadeo Zarratea |
(Autor) |
| |
|
| Peteĩ ka'aru
yryvu oguapy aturu hína takuru ári ojepe'e. Kirikiri oveve karape
ohasávo hi'áripi ha oñe'ẽreity chupe kóicha: |
Una tarde un cuervo estaba sentado sobre una roca calentándose
al sol. Un gavilán volando bajo sobre él le insulta al pasar: |
| – Mba'éichapa nde ka'aru pa'i. |
– Qué tal la tarde, cura. |
| – E, ndetarovámaiko nde –he'i
ojerévo Yryvu. |
– Eh, acaso estás loco –le
respondió Cuervo. |
| – Nahániri, –ombohovái
chupe Kirikiri– Ndaha'éitepa aipórõ nde pa'i. |
– No, –dice Gavilán– ¿pero
no eres sacerdote, acaso?. |
| – Ndaha'éiete ave –he'i Yryvu. |
– De ninguna manera –dice Cuervo. |
| – Oiméne upéicharõ
pai'rã –ombohovái Kirikiri. |
– Entonces eres futuro sacerdote
–responde Gavilán. |
| – Mba'érepa ere –oporandu Yryvu. |
– Por qué dices eso –pregunta Cuervo. |
| – Ha nde ao hũ mbuku guasu ha
ne akã perõ niko –he'i Kirikiri. |
– Es que tu ropa es toda negra y
tienes la cabeza pelada –le dice Gavilán. |
| Upéva ohendúvo
oñeko'õi Yryvu ha ojepopia'o kirikiríre kóicha. |
Al oír eso, Cuervo se enoja y le lanza su
veneno al gavilán de esta manera. |
| – Anína reñembotavy reína
Kirikiri. Jajokuaa porãiterei niko ñande. Che ndaha'éi
pa'i terã pa'irã, nde ndaha'eiháicha pa'ikue terã pa'irãngue.
Mokõivéva rasa ñande reko vai. Che uvei niko akaru rupi
che rapicha re'onguére araha ko ao hũ, ahechauka haĝua
añe'angajevyha. Nde katu rekaru ryguasu ra'y oikovévare
ha nde ao para'i asy. Upéva he'ise nde reko vaive ha nderova'atãveha
chehegui, mba'e tĩ karẽ. |
– No te hagas del tonto, Gavilán.
Nos conocemos muy bien. No soy cura ni lo seré, como tú no
fuiste cura ni intentaste serlo. Ambos tenemos mala vida. Al menos yo porque
me alimento de cadáveres llevo ropa negra, para demostrar mi
arrepentimiento.
Tú sin embargo te alimentas de los polluelos y tienes un vestido a
motitas. Eso significa que te comportas peor y que eres más caradura,
cosa con nariz encorvada. |