Jagua ha mbarakaja ndikatúi
oñorumonga (tetãgua remimombe'u)
|
Perro y gato no pueden ganarse entre sí (cuento popular)
|
| Mombe'uha: Domingo Aguilera |
(Narrador) |
|
|
|
| Jagua ha mbarakaja ndaje mokõivénte
oñembochúko. Jagua he'i ijehe ndaiporiha chugui ohendu porãvéva,
ha mbarakaja katu hesa pyso itereiha he'í ijehe. |
Cuentan que tanto el perro como el gato se auto halagan.
El perro dice por sí mismo que nadie oye mejor que él, y el
gato dice que tiene muy buena vista. |
| Peteĩ ko'ẽme oñombohova
rakúma hikuái, mokõivévante oñorumongase. |
Un día discutían acaloradamente, ambos
querían ganar al otro. |
| – Ñañotanteána upéicharo!
–heí ojupe hikuái, ha upe pyhare oñemboty mokõive
koty ypytũme. |
– ¡Probémonos entonces! –se dijeron, y esa noche se encerraron
en una pieza oscura. |
| Ohecháta hikuái
mávapa ikatupyryve. Jagua ohendúva, ohecha va'erã mbarakaja,
térã katu mbarakaja ohecharaẽva, ohendu va'ẽra jagua.
Upéicha opyta hikuái. |
Iban a ver quién es más capaz. Lo que
el perro oye, tiene que verlo el gato, o bien lo que primero ve el gato,
tiene que oírlo el perro. Así quedaron ellos. |
| Are oĩ hikuái upe
koty ñembotypýpe, pyhare. Pytũ ndaje ha mba'eve nopararãi,
nojekuaái mba'evete. |
Estaban por mucho tiempo en esa habitación
cerrada, por la noche. Dicen que estaba oscuro y no había ruido, nada
se veía. |
| Upéicha háguinte,
pyhare pytévoma, opo sapy'a opu'ã jagua ha he'i: |
De pronto, cerca de la medianoche, el perro se levanta
violentamente y dice: |
| – Mbaéiko aipo hatãite tyapúpe
ho'áva nde! |
– ¡Qué fue eso que cayó con tanto ruido! |
| Hakukuére mbarakaja ojesareko
pytumbýpe. |
Rápidamente el gato atisba en la oscuridad. |
| – Ani rekyhyje –he'i jaguápe–, anguja rague
peteĩmínteko ho'áva... na'ápe hína. |
– No tengas miedo –le dice al perro–, es un pelo de ratón que
caía... aquí lo tienes. |